ŠTEDRÝ VEČER – DEVÄŤ JEDÁL
Podľa starej tradície malo byť na štedrovečernom stole „deväť jedál“, väčšinou takých, ktoré symbolizovali plodnosť a hojnosť – z obilných zŕn krúpy a jačmenné krúpy, ďalej strukoviny, mak, huby a pre zdravie nesmeli chýbať cesnak a med. Nevyhnutnou súčasťou stola bol bochník chleba a vianočka, aj keď ich nikto nejedol.
Prvým chodom bola polievka – šošovicová alebo hrachová, v chudobnejších rodinách to bola kyslá polievka alebo hubová. Obľúbeným štedrovečerným jedlom, kým sa všeobecne nerozšírila vyprážaná ryba, bol „čierny Kuba“ z roztrhaných krúp a sladký jahelník so sušenými slivkami.
OD RÁNA DO ZÁPADU SLNKA
Štedrým dňom sa končilo štvortýždňové predvianočné obdobie sprevádzané prípravami na dôstojné oslavy narodenia Krista. Tento deň mal pre dedinčanov zvláštne čaro, ku ktorému prispela aj cirkev pôvabnou legendou o malom Ježiškovi. Už v dávnych časoch bol 24. december spojený s predstavou začiatku nového roka, ktorý, ak má byť dobrý, musí aj dobre začať.
Preto sa v tento deň ľudia obdarúvali, pripravovali hojnosť jedál, začínali niektoré práce a verili, že im tajomné prírodné sily pomôžu odhaliť budúcnosť, ovplyvniť úspech v nasledujúcom roku a ochrániť zdravie i majetok. A aký človek bude na Štedrý deň, taký bude po celý rok.
ŠTĚDROVEČERNÍ VĚŠTBY A PRAKTIKY
Hneď po skončení sviatočnej večere sa všetky omrvinky starostlivo pozametali, vyniesli a zakopali pod ovocné stromy, aby sa zabezpečila lepšia úroda ovocia. Rybie kosti patrili ohňu, aby neškodil. Škrupinky z orechov, kúsok jablka a vianočka hodené do studne mali zabezpečiť po celý rok dostatok kvalitnej pitnej vody. Potom sa roznášali štedrovečerné dary. Zvyšky od večere sa rozdelili po celom dome tak, aby sa ušlo všetkým hospodárskym zvieratám.
Nastala aj tá správna chvíľa na rôzne veštby a magické praktiky, prastaré zvyky a obyčaje, ktorých ľudská fantázia dokázala vymyslieť nekonečné množstvo. V mise s vodou sa púšťali horiace sviečky v orechových škrupinkách a hádzalo sa topánkou. Obľúbené bolo veštenie pomocou obrátených tanierov alebo hrnčekov, pod ktoré sa ukrývali rôzne predmety.
KOLEDA
K vianočným sviatkom patrili aj vianočné obchôdzky – štedrovečerné, štefánske, novoročné a trojkráľové, spojené s koledovaním. Návštevy príbuzných a susedov v tomto čase, spojené s prianím šťastia, zdravia a malou odmenou, sú prastarým zvykom. Napriek snahe cirkvi koleda nikdy nemala náboženský charakter, hoci kedysi koledovali kostolník a miništranti. V dávnej minulosti boli tieto obchôdzky sprevádzané veselosťou.
V 19. storočí sa koledovanie stalo najmä záležitosťou chudobnejších ľudí na vidieku aj v mestách a znamenalo pravidelné prilepšenie k ich skromným príjmom.
VIANOČNÁ NÁDIELKA
Už stredoveké pramene svedčia o tom, že k vianočným sviatkom, a najmä k Štedrému dňu, patrilo obdarovávanie blízkych ako prejav lásky, úcty a priateľstva. Obdarovávali sa ľudia v mestách aj na vidieku, chudobní aj bohatí, každý podľa svojich možností a zvykov.
Na dedinách dávali gazdovia na Štedrý deň svojej čeľadi ako odmenu bochník chleba, vianočku, ovocie a tiež látku na šaty a peniaze. Dávať deťom darčeky pod stromček je však novodobý zvyk. V minulosti bola táto nádielka skôr symbolická – jabĺčka, orechy, drobná hračka pre radosť a len výnimočne nejaké oblečenie. V zámožnejších rodinách a na majetkoch dostávalo dieťa pravidelne nejakú striebornú alebo zlatú mincu, ktorú mu však hneď odložili do budúceho vena.
